Červivci z Madridu majú po desiatich rokoch nový, v poradí „až“ druhý dlhohrajúci album, no to je radosti.

Ťažko povedať, ako intenzívne členovia WORMED žijú touto svojou kapelou, keďže 3/5 jej zostavy síce sú aj v HUMAN MINCER, ale táto BDM družina tiež vydala album naposledy pred piatimi rokmi a pokiaľ ide o ďalšie aktuálne „vedľajšie úväzky“, nejaké má len vokalista Phlegeton, je ich hneď niekoľko a dokonca tam väčšinou hrá na bicie, nuž, asi multitalent, lebo bubenícky veľmi relatívne „najoddychovejší“ štýl, ktorému sa tam venuje, je melodický death metal.

Na druhej strane treba dodať, že členovia WORMED sa za roky na scéne venovali aj iným spolkom, z tých známejších treba spomenúť AVULSED, LOOKING FOR AN ANSWER a HYBRID, a tak jedna z najoriginálnejších nielen španielskych, ale aj európskych brutal deathmetalových skupín išla na pár rokov tak trochu bokom. Desaťročie je dlhý čas, okrem singla (2010) a EP z minulého roku sa zas toľko nedialo a hudba madridského kvinteta mala čas na vývoj.

Ten tu je celkom počuteľný. Prvý album „Planisphærium“ z roku 2003 bol do istej miery španielskou odpoveďou na dianie v najextrémnejších USBDM končinách, v prvom rade na záležitosti ako DISGORGE. Hudba však obsahovala aj dosť disharmonického, tak trochu polámaného slammingu a technickejšie psycho pasáže na spôsob CEPHALIC CARNAGE alebo MALIGNANCY.

Unikátny je tu málo ľudský vokálny prejav – väčšinou „nagrganý“ alebo výlevkový - a textový koncept. Ak by ste totiž na základe názvu bandy typovali čosi ako „vo mlyne na kline visí červavý pes, keď toto dočítaš, švihaj ho zjesť“, tak chyba. Tematika vyslovene vedecká, vesmír, fyzika, evolúcia, do toho trochu sci-fi, len so skončenou základkou nemáte veľmi šancu. Zvuk bol trochu rozhádzaný, každopádne „Planisphærium“ baví aj dnes.

Je rok 2013, WORMED majú desať nových skladieb a o desať rokov viac hudobníckych a skladateľských skúseností. „Exodromos“ je v prvom rade naozaj brutálny, ale popri tom aj vysoko a zároveň rozumne technický death metal.

O čom píšem – prepracovanosť a hráčska vyspelosť je tu zjavná. Nezabieha však do absurdností typu „milión nôt, kopa ekvilibristiky, len skladba a hudba nikde“. Hudba drví, má šťavu a zároveň je v rámci žánru originálna a dosť ťažko zameniteľná s nejakou inou.

Vďaka vydarenejšiemu a vyváženejšiemu zvuku vyniknú tak stále extrémne, ale po novom o čosi variabilnejšie vokály, ako aj to, že WORMED hrajú komplikovanejšiu, a zároveň divokejšiu, živelnejšiu a útočnejšiu hudbu. Menej slammingu, viac ultrarýchlych technických divočín, aké kedysi hrali americkí DRIPPING, o ktorých sa na to, akí to boli svojho času virtuózi, vie dnes až trestuhodne málo.

Dosť tu počuť, že obaja gitaristi hrali v technických, aj tematicky spriaznených HYBRID. Miestami WORMED vyznievajú trochu aj ako floridskí GIGAN v paralelnom vesmíre, v takom, v ktorom sa im ich vyhulené experimenty nevymkli z rúk.

Mnoho zvláštnych harmónií môže pripomínať aj staršiu tvorbu novozélandských ULCERATE alebo nálady pochmúrnych Austrálčanov PORTAL, hlavne by som však povedal, že vo futuristickej a vesmírnej atmosfére WORMED sa výrazne odráža odkaz VOIVOD, kedy aj nejeden riff evokuje do extrémneho zvuku zabalený postup legendárnych Kanaďanov.

Hlavnou témou novinky je vesmír a rôzne v ňom prebiehajúce javy ako kolapsy nadobrov, vznik supernov a podobné záležitosti, na ktoré treba mať aj niečo naštudované. Rozsah textov a ich jazyk je väčšinou „hrozivý“, možno aj náročnejší level ako „Rhizome“ od DISAVOWED, a ak sa tieto metre ťažkej spisby Phlegeton naozaj naučil a dáva ich naživo, tak je jeden z tých väčších frajerov na scéne. Ani by som sa nečudoval, ak by pauza medzi albumami bola zapríčinená tým, že toto všetko bolo treba vymyslieť a napísať.